Regionálne trhy a zdravý klimatický rozum  

ÚRSO vypracoval komplexnú analýzu vývoja veľkoobchodných cien elektriny, zemného plynu a emisných povoleniek za rok 2025 a prvý polrok 2026.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík: „Naše zistenia sú jasné: ceny energií dnes lietajú hore‑dole veľmi rýchlo a ovplyvňuje ich všetko - počasie, politika, nové pravidlá aj to, koľko elektriny sa práve vyrába. Navyše trhy sú dnes tak prepojené, že problémy sa šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Preto potrebujeme lepšie riadiť riziká a rýchlejšie reagovať.“ 

Analýza v oblasti elektriny reflektovala, že od jesene 2025 sa obchoduje každých 15 minút. To znamená, že trh presnejšie vidí, kedy slnko svieti a kedy nie. Preto sa častejšie objavujú veľmi nízke alebo dokonca záporné ceny. Kratšie intervaly zároveň znamenajú viac obchodov a viac zobchodovanej elektriny.

V oblasti zemného plynu analýza ukázala, že po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu sa Európa preorientovala na LNG a nové trasy. Dodávky sú možno bezpečnejšie, ale ceny sú vyššie a viac kolíšu. Slovensko je napojené na európsky trh, takže každý cenový šok v Európe pocítime aj my.

Analýza poukázala na to, že keď rastú ceny emisných povoleniek, rastú aj náklady na výrobu elektriny z uhlia a plynu. Niekedy tak povolenky tlačia ceny hore, aj keď plyn zlacnie.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík: „Je paradoxom, že súčasne s masívnym rozvojom OZE v EÚ rastie aj cena povoleniek. Musíme zabezpečiť, aby systém emisných kvót nedeformoval ceny elektriny a neškodil priemyslu. Potrebujeme viac zdravého klimatického rozumu a menej ideológie.“

Analýza zdôrazňuje, že by pomohlo, keby Európa nebola jedna obrovská obchodná oblasť. Menšie regionálne trhy by lepšie zohľadnili podmienky
v jednotlivých krajinách a znížili riziko, že rozhodnutie jedného štátu, zdvihne ceny všetkým ostatným. Veľkoobchodná cena elektriny na Slovensku je totiž približne o 35 % vyššia ako priemer sledovaných európskych trhov, čo poukazuje na pretrvávajúcu cenovú nevýhodu slovenského trhu v porovnaní s väčšinou členských štátov EÚ. Toto má potom negatívny dopad na konkurencieschopnosť slovenských energeticky náročných odvetví hospodárstva.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík: „Analýza potvrdila to, za čo EÚ dlhodobo kritizujeme. Slovensko musí na spoločnom trhu EÚ platiť za elektrinu výrazne viac než západné štáty, hoci vyrába takmer najväčší podiel čistej energie na svete!“

Analýza súčasne poukazuje na význam ďalšieho rozvoja cezhraničných prepojení, akumulácie energie, flexibility elektrizačnej sústavy, ale aj na potrebu, aby každý členský štát EÚ mal dostatok vlastných stabilných výrobných zdrojov.