Pravda o „problémoch“ s OZE

ÚRSO musí verejnosti vysvetliť zavádzajúce tvrdenia a výmysly, ktoré odzneli v hlavnej spravodajskej relácii STVR dňa 22. 06. 2026. To, čo tam zaznelo, neboli fakty - ale účelové konštrukcie, ktoré ignorujú realitu slovenskej energetiky.

Vymyslené tvrdenia o tom, že OZE nepribúdajú

V reportáži sa objavilo tvrdenie, že v SR nepribúdajú obnoviteľné zdroje energie (OZE). Toto je jednoducho nepravda. Počet výrobcov elektriny najmä z OZE vzrástol v roku 2025 na 5 435, čo je o 2 084 viac než rok predtým. Počet zariadení na výrobu elektriny z OZE stúpol z 4 384 na 6 823, teda o 2 439, pričom najvýraznejší rast zaznamenali fotovoltické zdroje. Inštalovaný výkon slnečných elektrární dosiahol v roku 2025 rekordných 846,532 MW – o čom ÚRSO verejnosť nedávno detailne informoval.

Inými slovami: kto tvrdí, že OZE nepribúdajú, ignoruje fakty alebo zavádza.

Manipulatívny mýtus o „vysokých poplatkoch“

V reportáži zaznelo aj ďalšie manipulatívne tvrdenie – že OZE vraj nepribúdajú preto, lebo výrobcovia sú zaťažení „vysokými“ poplatkami za prístup do distribučnej sústavy. Toto tvrdenie je čistá propaganda.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík: „Bohužiaľ, vo verejnom priestore dostala priestor propaganda zo strany lobistickej mimovládky. Pravda je taká, že výrobcovia platia len 20 % zo štandardného poplatku, ktorý hradia ostatní užívatelia sústavy – sú teda ešte zvýhodnení napríklad voči bežným odberateľom.“

V konkrétnych číslach to znamená, že ak bežný odberateľ vo svojej faktúre za elektrinu hradí 100 % poplatku, teda približne 85 000 eur za MW ročnej rezervovanej kapacity, výrobca platí len 20 %, teda približne 17 000 eur za MW. Ide o rovnaký typ poplatku, len s rozdielnou sadzbou – výrobcovia sú teda reálne zvýhodnení päťnásobne.

ÚRSO zdôrazňuje, že takto ide o štandardný a spravodlivý princíp, ktorý platí v mnohých krajinách EÚ: každý, kto spôsobuje náklady na užívanie sústavy, sa musí podieľať aj na ich pokrytí.

A realita v Európe? Dokonca aj „najzelenšie“ štáty EÚ zavádzajú rovnaký model. Nemecko oznámilo, že výrobcovia budú prispievať na financovanie sietí ročnou kapacitnou cenou. Nemecká Bundesnetzagentur uvádza, že súčasný systém poplatkov už nezodpovedá realite energetiky ani budúcim potrebám. Poplatok výrobcov za dodávku do siete bude predstavovať môže štátu priniesť až 2 miliardy eur ročne. Pre porovnanie: na Slovensku dnes rovnaký typ poplatku znamená približne 15 miliónov eur ročne, ktoré smerujú do údržby a rozvoja distribučných sústav. Z celkových výnosov predstavujú len zlomok, kedy vačšinu nákladov pokrývajú odberatelia, ktorí sú však svojou spotrebou predvídateľnejší, než výrobcovia elektriny z OZE, pričom práve tí sú v súčasnosti hlavným dôvodom na posilňovanie distribučných sústav.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík: „Pripomínam, že ohľadom týchto poplatkov už bolo v minulosti zo strany lobistov viacero žalôb a vždy neúspešných. V súčasnosti je v platnosti  rozhodnutie Najvyššieho súdu, že výrobcovia sú povinní poplatok platiť, nakoľko sústavu využívajú. A najnovší európsky trend len potvrdzuje, že slovenský model primeraného zvýhodneného prístupu pre výrobcov je dlhodobo udržateľný a spravodlivý. Slovensko je teda v EÚ skôr pozitívnou inšpiráciou.“ 

Mýtus o „najlacnejšej“ energii zo slnka a vetra

Reportáž šírila aj ďalší nepravdivý naratív – že energia zo slnka či vetra je pre slovenský priemysel „výrazne lacnejšia“. Toto tvrdenie nezodpovedá realite.

Z analýzy ÚRSO vyplýva, že reálna cena elektriny z OZE v krajinách strednej Európy aj v Rakúsku či Francúzsku dosahuje 85 až 110 €/MWh. Pre porovnanie jadrová energia má typické náklady v priemere 50 €/MWh. 

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík: „Hĺbková analýza ÚRSO jasne ukazuje, že po započítaní všetkých reálnych nákladov je jadro pre Slovensko aj strednú Európu lacnejšie a spoľahlivejšie než OZE, ktoré sú v našich poveternostných podmienkach drahšie a môžu destabilizovať sústavu.“