Užitočné informácie (EÚ Dokumenty)

• Zverejnenie sieťového predpisu o kybernetickej bezpečnosti
  
  Dňa 24.5.2024  bolo zverejnené  Delegované nariadenie komisie (EÚ) 2024/1366 z 11.3.2024 ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 stanovením sieťového predpisu pre odvetvové pravidlá týkajúce sa aspektov kybernetickej bezpečnosti cezhraničných tokov elektriny.
  
  Zverejnenie sieťového predpisu o kybernetickej bezpečnosti predstavuje dôležitý míľnik pre dobudovanie vnútorného trhu s energiou a dosiahnutie energetických cieľov Európskej únie na úrovni prenosových aj distribučných elektrických sietí. Sieťový kódex bol skutočne nariadený právom EÚ podľa nariadenia o elektrine (EÚ) 2019/943 a v akčnom pláne EÚ na rok 2022 na digitalizáciu energetického systému. Nový sieťový predpis o kybernetickej bezpečnosti bol vyvinutý v reakcii na rastúcu digitalizáciu a prepojenie národných energetických systémov. Poskytuje spoločný štandard na zaistenie bezpečnosti a spoľahlivosti prepojeného systému.
  
  Sieťový predpis podporí vysokú, spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti pre cezhraničné toky elektriny v Európe stanovením spoločných pravidiel na vykonávanie hodnotenia rizík kybernetickej bezpečnosti, nahlasovanie kybernetických útokov, hrozieb a zraniteľností a zriadenie riadenia rizík kybernetickej bezpečnosti. Obsahuje aj odporúčania pre bezpečnosť dodávateľského reťazca.
  
  Európska sieť prevádzkovateľov prenosovej sústavy (ENTSO-E) a entita európskych prevádzkovateľov distribučnej sústavy (entita PDS) budú spoločne pokračovať v úsilí na vydaní podporných a usmerňujúcich dokumentov, ktorými sa bude riadiť implementácia sieťového predpisu.

• Európska Rada definitívne schválila zníženie emisií metánu v energetike

  Rada prijala nariadenie o sledovaní a znižovaní emisií metánu, ktorý je súčasťou legislatívneho balíka "Fit for 55".

  Nariadením sa zavádzajú nové požiadavky na meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu v odvetví energetiky. Cieľom zmierňujúcich opatrení, ako je zisťovanie a oprava únikov metánu a obmedzenie odplyňovania a spaľovania prebytočného plynu, ktoré zabráni emisiám metánu. Globálne monitorovacie nástroje zabezpečia transparentnosť emisií metánu z dovozu ropy, plynu a uhlia do EÚ.

  Metán je druhým najdôležitejším skleníkovým plynom. Na splnenie cieľov Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 je potrebné znížiť emisie metánu v ropnom, plynárenskom a uhoľnom sektore. Týmto právnym predpisom sa zabezpečuje riadne monitorovanie a riešenie emisií v rámci týchto hodnotových reťazcov.
  
  Prísnejšie pravidlá monitorovania a podávania správ
  
  Prevádzkovatelia budú musieť merať emisie metánu na úrovni zdroja a vypracúvať monitorovacie správy, ktoré budú kontrolovať nezávislí akreditovaní overovatelia.

  Členské štáty budú viesť a pravidelne aktualizovať súpis všetkých vrtov, ako aj plány na zmiernenie neaktívnych vrtov s cieľom zabrániť akýmkoľvek rizikám pre verejné zdravie a životné prostredie vyplývajúcim z emisií metánu. Budú tiež merať a monitorovať emisie z uhoľných baní, ktoré boli zatvorené alebo opustené menej ako 70 rokov, pretože metán sa naďalej uvoľňuje aj po zastavení výroby.

  Vnútroštátne orgány budú vykonávať pravidelné inšpekcie s cieľom kontrolovať a zabezpečiť, aby hospodárske subjekty dodržiavali požiadavky nariadenia vrátane prijatia následných nápravných opatrení.
      
  Preventívne a zmierňujúce opatrenia
  
  Podľa nových pravidiel budú musieť prevádzkovatelia odhaliť a opraviť úniky metánu. Prevádzkovatelia budú musieť v stanovených intervaloch vykonávať prieskumy únikov metánu v rôznych typoch infraštruktúr.

  Prevádzkovatelia potom budú musieť opraviť alebo vymeniť všetky komponenty presahujúce určité úrovne úniku metánu ihneď po zistení a najneskôr päť dní potom. Stanovená lehota na úplnú opravu podľa nových pravidiel je 30 dní.

  Okrem toho nariadenie zakazuje odvzdušňovanie a spaľovanie metánu z odvodňovacích staníc do roku 2025 a z vetracích šácht do roku 2027, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné alebo v prípade núdze alebo poruchy.
  
  Emisie metánu mimo EÚ 
  
  Sledovať sa budú aj emisie metánu z dovozu energie do EÚ. Novými pravidlami sa zavedú globálne monitorovacie nástroje na zvýšenie transparentnosti emisií metánu z dovozu ropy, plynu a uhlia do EÚ.        

  Povinnosti vyplývajúce pre regulačné orgány: 
  
  Článok 3 Náklady vynaložené prevádzkovateľmi

  1. Pri stanovovaní alebo schvaľovaní taríf alebo metodík, ktoré majú používať prevádzkovatelia prepravných sústav, prevádzkovatelia distribučných sústav, prevádzkovatelia zariadení LNG alebo iné regulované subjekty, prípadne vrátane prevádzkovateľov podzemných zásobníkov plynu, regulačné orgány podľa článku 57 smernice (EÚ) 2019/944 a kapitoly X smernice (EÚ) …/…+ zohľadnia vynaložené náklady a investície vynaložené na splnenie povinností podľa tohto nariadenia, pokiaľ zodpovedajú nákladom a investíciám efektívne a štrukturálne porovnateľným regulovaný subjektom a sú transparentné.

  Jednotkové investičné náklady uvedené v odseku 2 môžu regulačné orgány použiť na porovnanie nákladov vzniknutých operátorom.

  2. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) každé 3 roky vytvorí a zverejní súbor ukazovateľov a zodpovedajúcich referenčných hodnôt na porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, kvantifikáciou, monitorovaním, podávaním správ, overovaním a znižovaním emisií metánu, a to aj z únikov, odvetrávania alebo spaľovania v prípade porovnateľných projektov.

  Príslušné regulačné orgány uvedené v odseku 1 a príslušné regulované subjekty poskytnú agentúre ACER všetky údaje potrebné na porovnanie uvedené v prvom pododseku tohto odseku.
  
  Článok 4 Zodpovedné orgány

  1. Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania tohto nariadenia. Členské štáty oznámia Komisii názvy a kontaktné údaje svojich príslušných orgánov do ... [6 mesiacov od dátumu vstupu do účinnosti tohto nariadenia].

  Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách názvov alebo kontaktných údajov svojich príslušných orgánov.

  2. Komisia zverejní zoznam príslušných orgánov a pravidelne ho aktualizuje po prijatí oznámenia o akejkoľvek zmene od členského štátu.

  3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zriadili kontaktné miesto a aby mali primerané právomoci a zdroje na vykonávanie úloh stanovených v tomto nariadení.

  Ďaľšie kroky
  
  Nariadenie nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Komisia preskúma uplatňovanie nariadenia v roku 2028 vrátane dosiahnutej úrovne zníženia emisií.

  Toto nariadenie je záväzné a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
  
  Pozadie

  Komisia (pod vedením komisárky pre energetiku Kadri Simsonovej) predložila návrh nariadenia o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky v decembri 2021. Nadväzuje na strategickú víziu stanovenú v stratégii EÚ pre metán z roku 2020 a je súčasťou legislatívneho balíka "Fit for 55", ktorého cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050.

  K dispozícii je celé nariadenie.

• Súbor pravidiel interoperability na prístup k údajom z merania a spotrebe s prihliadnutím na existujúce vnútroštátne postupy stanovené vo Vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2023/1162 zo 6. júna 2023 
  
  Smernicou (EÚ) 2019/944 sa zaviedli viaceré pravidlá, ktorými sa posilňuje postavenie spotrebiteľov a ktorými sa im poskytujú nástroje na prístup k údajom o spotrebe a nákladoch. Toto nariadenie je prvým zo série vykonávacích aktov, ktoré by mali byť vypracované na stanovenie požiadaviek interoperability a nediskriminačných a transparentných postupov prístupu k údajom, ktoré si vyžadujú oznamovanie a uverejňovanie vnútroštátnych postupov uplatňovania referenčného modelu obsiahnutého v nariadení. 

• Oznámenie o Vodíkovej Banke

  
  Dňa 16. 3. 2023 bolo zverejnené Oznámenie EK o Vodíkovej Banke. Dokument predstavuje doplnenie regulačného rámca EÚ na vytvorenie úplného vodíkového hodnotového reťazca v Európe a podporuje návrh Net-Zero Industry Act a ciele Európskej Zelenej Dohody.

  Cieľom vodíkovej banky je sprehľadniť existujúci rámec podpory produkcie vodíka a odblokovanie súkromných investícií do hodnotových reťazcov vodíka v EÚ a v tretích krajinách.

  Európska vodíková banka bude nástrojom implementovaným EK, ktorý bude pozostávať z dvoch nových finančných mechanizmov na podporu výroby vodíka z OZE v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni. Myšlienkou je pokrytie zelenej trhovej prémie pre prvé projekty zeleného vodíka s cieľom náhrady fosílneho vodíka.

  V súčasnosti je inštalovaná kapacita elektrolyzérov v EÚ vo výške približne 160 MW, pričom cieľ výroby 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka do roku 2030 si bude vyžadovať jeho zvýšenie na cca. 80 – 100 GW. To znamená približne 150 – 210 GW dodatočnej kapacity OZE (aj na základe DA k adicionalite) na výrobu OZE elektriny, pre zvýšenie jeho konkurencieschopnosti s fosílnym vodíkom.

  Celkové investície potrebné na výrobu, prepravu a spotrebu 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka budú v rozsahu cca. 335 – 471 miliárd EUR, pričom 200 – 300 miliárd EUR bude potrebných na dodatočnú výrobu elektriny z OZE. Investície do kľúčových kategórií vodíkovej infraštruktúry do roku 2030 sa odhadujú na 50 – 75 miliárd EUR pre elektrolyzéry, 28 – 38 miliárd EUR pre vnútorné potrubia EÚ a 6 – 11 miliárd EUR pre skladovanie. Import 10 miliónov ton OZE vodíka, vrátane derivátov, si bude vyžadovať ďalších 500 miliárd EUR investícií.

  Európska vodíková banka je založená na štyroch pilieroch, ktoré bude implementovať EK. Bude pozostávať z dvoch nových mechanizmov financovania na podporu výroby vodíka z OZE v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni. 
   

• Odporúčanie EK k Skladovaniu energie 14.3.2023
   

  Dňa 14.3.2023 bolo zverejnené Odporúčanie EK k Skladovaniu energie

  Na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky prechádza energetický systém hlbokou transformáciou charakterizovanou vyššou energetickou účinnosťou, masívnym a rýchlym zavádzaním variabilnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, väčším počtom hráčov, decentralizovanejšími, digitalizovanejšími a prepojenejšími systémami a zvýšenou elektrifikáciou hospodárstva.

  Takáto transformácia systému si vyžaduje väčšiu flexibilitu, ktorá sa chápe ako schopnosť energetického systému prispôsobiť sa meniacim sa potrebám siete a riadiť variabilitu a neistotu dopytu a ponuky vo všetkých relevantných časových horizontoch. Modely ukazujú priamy vzťah, niekedy exponenciálny, medzi potrebou flexibility (dennej, týždennej a mesačnej) a nasadením obnoviteľnej energie.

  V dôsledku toho bude potreba flexibility obzvlášť dôležitá v nasledujúcich rokoch, keďže sa očakáva, že podiel obnoviteľnej energie v elektrizačnom systéme do roku 2030 dosiahne 69 %.

  Rôzne technológie môžu poskytnúť energetickému systému potrebnú flexibilitu, ako je skladovanie energie, riadenie odberu, flexibilita na strane ponuky a prepojenia.

  Členské štáty identifikujú potreby flexibility svojich energetických systémov v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte; v spolupráci s regulačnými úradmi zabezpečia aby prevádzkovatelia energetických sústav ďalej posudzovali potreby flexibility svojich energetických sústav pri plánovaní prenosových a distribučných sietí vrátane potenciálu skladovania energie (krátkodobé a dlhodobé) a toho, či skladovanie energie môže byť nákladovo efektívnejšou alternatívou k investíciám do siete . Pri posudzovaní kapacity pripojenia (napr. pri zvažovaní zmlúv o flexibilnom pripojení) a prevádzke sústavy by mali zvážiť aj plný potenciál zdrojov flexibility, najmä skladovania energie. (4) Členské štáty identifikujú potenciálne medzery vo financovaní z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska.

  Zdieľanie uskladnenej elektriny má potenciál poskytnúť systému širšie výhody prostredníctvom riadenia odberu, keď sú koncoví odberatelia vystavení primeraným cenovým signálom alebo sa im umožní zúčastniť sa na systémoch flexibility (agregácia flexibility). Ako sa uvádza v smernici (EÚ) 2019/944, spoločne konajúci koncoví odberatelia by nemali byť vystavení dvojitým poplatkom pri poskytovaní služieb flexibility prevádzkovateľom sústav, ktorí využívajú zásobníky na prednom paneli.
   

• Dňa 20.01.2023 bolo v úradnom vestníku Európskej únie zverejnené Odporúčanie rady o celoúnijnom koordinovanom prístupe k posilneniu odolnosti kritickej infraštruktúry.
  
  Hlavné body odporúčania:
  • Zvýšená pripravenosť: Členské štáty sa vyzývajú, aby urýchlili prípravné práce a podľa možnosti prijali opatrenia na zvýšenie odolnosti, ako sa stanovuje v pripravovanom právnom rámci uplatniteľnom na kritické subjekty, s osobitným dôrazom na spoluprácu a výmenu relevantných informácií medzi členskými štátmi a s Komisiou, na identifikáciu kritických subjektov so značným cezhraničným významom a na posilnenie podpory identifikovaných kritických subjektov s cieľom zlepšiť ich odolnosť.
  • Posilnená reakcia: v relevantných prípadoch pokračovali v koordinácii svojej reakcie a udržiavali si prehľad o medziodvetvovej reakcii na akútne narušenia základných služieb poskytovaných kritickou infraštruktúrou. Mohlo by sa to uskutočniť v rámci budúcej koncepcie koordinovanej reakcie na narušenia kritickej infraštruktúry so značným cezhraničným významom; existujúcich integrovaných dojednaní o politickej reakcii na krízu (IPCR) na účely koordinácie politickej reakcie, pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru s cezhraničným významom; koncepcie pre rozsiahle kyberneticko bezpečnostné incidenty a krízy podľa odporúčania Komisie (EÚ) 2017/1584 (11); siete EU-CyCLON; v rámci pre koordinovanú reakciu EÚ na hybridné kampane a v rámci súboru nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám v prípade hybridných hrozieb a kampaní; a v rámci systému včasného varovania v prípade dezinformácií.
  • Medzinárodná spolupráca: Členské štáty by mali vo vhodných prípadoch a v súlade s právom Únie spolupracovať s relevantnými tretími krajinami v oblasti odolnosti kritickej infraštruktúry so značným cezhraničným významom. Členské štáty sa nabádajú, aby spolupracovali s Komisiou a vysokým predstaviteľom s cieľom účinne riešiť riziká pre kritickú infraštruktúru v medzinárodných vodách. Členské štáty sa vyzývajú, aby v spolupráci s Komisiou a vysokým predstaviteľom prispeli k urýchlenému vypracovaniu a zavedeniu súboru nástrojov EÚ na boj proti hybridným hrozbám a vykonávacích usmernení uvedených v záveroch Rady z 21. júna 2022 o rámci pre koordinovanú reakciu EÚ na hybridné kampane a aby ich následne používali v záujme plného uplatňovania uvedeného rámca najmä pri zvažovaní a príprave komplexnej a koordinovanej reakcie Únie na hybridné kampane a hybridné hrozby vrátane tých, ktoré sú namierené proti prevádzkovateľom kritickej infraštruktúry.  

• Verejná konzultácia Európskej komisie „Trh s elektrinou – reforma dizajnu trhu s elektrinou v EÚ“
  
  Súčasné usporiadanie trhu s elektrinou (Electricity Market Design) v normálnych trhových podmienkach funguje ako dobre integrovaný komplexný rámec.  V kontexte energetickej krízy sa ukázalo, že určité úpravy sú nevyhnutné. Napriek rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe spotrebitelia čelia neudržateľne vysokým účtom za elektrinu, ktoré do určitej miery priamo súvisia s cenou fosílnych palív, najmä plynu. Ukázalo sa, že súčasné nástroje na ochranu veľkých priemyselných spotrebiteľov, malých a stredných podnikov a domácností pred vysokými cenami a nadmernou nestálosťou majú svoje limity.

  EK s cieľom uskutočniť určité „reformy“ zverejnila dňa 23. januára 2023 verejnú konzultáciu zameranú na naliehavé a nevyhnutné úpravy, odolnejší trh, zníženie vplyvu cien na účty za elektrinu a podporu energetickej transformácie.

  Cieľom tejto verejnej konzultácie je získať od zainteresovaných strán spätnú väzbu pre vhodné opatrenia, ktoré budú zamerané na vybudovanie odolnejšieho trhu poskytujúceho pridanú hodnotu pre Európanov a priemysel ako celok v kontexte súčasnej krízy aj mimo nej.

  Komisia má v úmysle do konca prvého štvrťroka 2023  predložiť legislatívny návrh nového usporiadania trhu upravujúci nariadenie o elektrickej energii (EÚ) 2019/943, smernicu o elektrickej energii (EÚ) 2019/944 a nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 (REMIT).

  Verejná konzultácia obsahuje približne 65 otázok, týkajúcich sa predovšetkým nasledovných oblastí:

  • Cenotvorba technológií inframarginálnej výroby, na základe súčasných nákladov na výrobu
  • Znižovanie úlohy plynu na krátkodobých trhoch
  • Posilnenie ochrany spotrebiteľov
  • Zvýšenie integrity a transparentnosti na veľkoobchodných trhoch (REMIT)

Verejná konzultácia je otvorená do 13. februára 2023 (do polnoci stredoeurópskeho času) formou online dotazníka.

Viac informácií najdete na priloženom odkaze Electricity market – reform of the EU’s electricity market design 

Neoficiálny preklad ku konzultácii je k dispozícii  v dokumentu EK pod názvom EMD Verejná konzultácia Európskej komisie Trh s elektrinou neoficiálny preklad 

• Návrh nariadenia Rady (EU) 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie [06.10.2022]
  
  Nariadením sa stanovuje núdzový zásah, ktorým sa majú prostredníctvom výnimočných, cielených a časovo obmedzených opatrení zmierniť účinky vysokých cien energie. Cieľom týchto opatrení je znížiť spotrebu elektriny, zaviesť strop trhových príjmov, ktoré určití výrobcovia získavajú z výroby, a cielene ich prerozdeliť koncovým odberateľom, umožniť členským štátom uplatňovať opatrenia verejného zasahovania do stanovovania cien za dodávky elektriny pre domácnosti a malé a stredné podniky a stanoviť pravidlá dočasného solidárneho príspevku, ktorým podniky a stále prevádzkarne z Únie s činnosťami prevažne v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií majú prispieť k cenovej dostupnosti energie pre domácnosti a podniky.
  
  Nariadenie je súborom opatrení, z ktorých hlavnými sú:          
  • povinná úspora elektriny počas hodín s najvyššou spotrebou s cieľom dosiahnuť zníženie spotreby o 5 %. Výber „špičkových hodín“ aj konkrétne úsporné opatrenia budú na rozhodnutí jednotlivých členských štátov
  • limitovanie príjmov pre elektrárne s nižšími nákladmi na výrobu (vietor, slnko, geotermálna energia, voda, biomasa, odpad, jadro, hnedé uhlie, atď.) na úrovni 180 EUR/MWh. Príjmy nad touto hranicou môžu členské štáty využiť na vlastné opatrenia pomoci konečným odberateľom. Strop na príjmy bude platiť do 30.06.2023
  • rozšírenie širokej škály podporných opatrení, ktoré boli predtým zavedené pre domácnosti, aj na malé a stredné podniky (SME) vrátane možnosti stanoviť ceny elektrickej energie pre SME pod úrovňou nákladov
  • dôležitým opatrením je tzv. solidárny príspevok, ktorý predstavuje minimálne 33% zdanenie neočakávaných nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Tento príspevok sa vypočíta zo ziskov z rokov 2022 a 2023. Za nadmerné sa považujú zisky, ktoré minimálne o 20 % prevyšujú priemer zdaniteľných ziskov za posledné štyri roky.

• Rada EÚ schválila nové nariadenie o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne [10.08.2022]
  
  Rada EÚ dňa 5.8.2022 schválila a dňa 9.8.2022 nadobudlo účinnosť nové nariadenie o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne s cieľom znížiť spotrebu plynu v EÚ o 15 % do nasledujúcej jari. Všetci spotrebitelia, orgány verejnej správy, domácnosti, vlastníci verejných budov, dodávatelia energie a priemysel môžu a mali by prijať opatrenia na úsporu plynu. Komisia takisto urýchli prácu na diverzifikácii dodávok vrátane spoločného nákupu plynu s cieľom posilniť možnosť EÚ získavať alternatívne dodávky plynu.
  
  Nariadenie nájdete na webe úradného vestníka EÚ.  
  Viac informácií (v anglickom jazyku) nájdete na webe Európske rady.
   
• EÚ zverejnila nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 z 29. júna 2022 o uskladňovaní plynu [01.07.2022]
  
  EÚ zverejnila nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 z 29. júna 2022, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (ES) č. 715/2009, pokiaľ ide o uskladňovanie plynu. Odvetvie zásobníkov má veľký význam pre Úniu, pre bezpečnosť jej dodávok energie a pre ďalšie základné bezpečnostné záujmy Únie. Na základe toho sú podzemné zásobníky plynu považované za kritickú infraštruktúru v zmysle smernice Rady 2008/114/ES. Členské štáty sa nabádajú, aby opatrenia zavedené týmto nariadením zohľadnili vo svojich národných energetických a klimatických plánoch a v správach o pokroku prijatých podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999. 
  
  Nariadenie zahŕňa aj prílohu, ktorá uvádza trajektórie plnenia zásobníkov s priebežnými cieľmi a cieľ naplnenia na rok 2022 pre členské štáty s podzemnými zásobníkmi plynu vrátane Slovenska. Nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Celé nariadenie nájdete na webe Úradného vestníka Európskej únie.
   
• EÚ zverejnila nové (revidované) nariadenie TEN-E [08.06.2022]
  
  EÚ zverejnila nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa menia nariadenia (ES) č.715/2009, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 a smernice 2009/73/ES a (EÚ) 2019/944 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013. Nariadenie nadobúda účinnosť 26.06.2022 a je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.  Celé nariadenie nájdete na webe Úradného vestníka Európskej únie.
   
• Komisia zverejnila dňa 23.03.2022 stanovisko k situácii na trhoch s energiami [24.03.2022]
  
  EK zverejnila dňa 23.03.2022 stanovisko k situácii na globálnych a európskych trhoch s energiami, ktoré prechádzajú v súčasnosti turbulentným vývojom. Predstavila súbor návrhov na prijatie rýchlych opatrení, ktoré by mohli viesť k zabezpečeniu dodávok energie na budúcu zimu a zároveň zmierniť tlak na ceny s významným dopadom na všetkých účastníkov trhu. Celé komuniké nájdete na webovej stránke Európskej komisie.
   
• Komisia dnes prijala súbor legislatívnych návrhov na dekarbonizáciu EÚ trhu [15.12.2021]
  Navrhovaný rámec EÚ na dekarbonizáciu trhov s plynom, podporu vodíka a zníženie emisií metánu nájdete na stránke Európskej komisie.
   
• Správa o výsledkoch monitorovania vnútorného trhu s energiami za rok 2020
  
  Agentúra ACER v spolupráci s CEER vydali "Výročnú Správu o výsledkoch monitorovania vnútorného trhu s energiami za rok 2020", ktorá zároveň obsahuje časť týkajúcu sa maloobchodných trhov a ochrany spotrebiteľa.
   
• REMIT Fórum 2021
  V dňoch 25. až 28. októbra 2021 sa uskutočnilo online formou zasadnutie REMIT Fóra 2021, ktoré zorganizovala agentúra ACER pri príležitosti 10. výročia platnosti nariadenia č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT). Zúčastnení rečníci a účastníci panelových diskusií zhodnotili uplynulých 10 rokov fungovania trhov s elektrinou a plynom v režime REMIT a naznačili výzvy do budúcnosti i možné vylepšenia dohľadu nad trhmi či reportovania údajov. Zasadnutí sa zúčastnili aj zástupcovia ÚRSO. Závery fóra (v SK preklade) sú zverejené v dokumente REMIT Fórum 2021.

  ---

   

  Všeobecné informácie:

EK: Fit for 55 balík
Komisia prijala 14.7.2021 balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a naplnenie záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tieto ciele boli stanovené Európskou zelenou dohodou, ktorú Komisia predložila v decembri 2019, a na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, budú integrované do platnej legislatívy.

Návrhy sú súčasťou balíka, sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú a umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcich desaťročiach. Tieto návrhy kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami; rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov; vyššiu energetickú efektívnosť; rýchlejšie zavádzanie nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry na ich podporu; zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody; opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.
 
Viac informácií najdete v dokumentoch na stránke Európskej komisie.

Zaujímavé dokumenty:

EK: Strategický dokument Green Deal:

• Ambiciózny plán EK „Európska zelená dohoda“ sa zameriava na tri kľúčové zásady prechodu na čistú energiu, ktoré pomôžu znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť kvalitu života našich občanov:

1. zaisťovať bezpečnú a cenovo dostupnú dodávku energie do EÚ;
2. vytvoriť plne integrovaný, prepojený a digitalizovaný energetický trh EÚ;
3. uprednostňovať energetickú efektívnosť, zlepšenie energetickej hospodárnosti budov a rozvoj odvetvia energetiky, ktoré je založené prevažne na obnoviteľných zdrojoch energie.

• Dokumenty zaoberajúce sa problematikou vodíka, v súlade s cieľmi EK, najmä z perspektívy budúcej regulácie trhov a infraštruktúry:;
  
  EK vydala vodíkovú stratégiu Hydrogen Strategy
  
  ACER dokument obsahujúci prehľad štúdií k problematike repurposing infraštruktúry je zverejnený v tejto publikácii.
  
  CEER dokument (Biela kniha k regulácii vodíkových sietí) je na stránke CEER WhitePaper on the regulation of hydrogen networks 
   
• Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predkladá každoročne svoju Národnú správu ACER a Európskej komisii v zmysle zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach; §10 písm. d), ďalej v súlade s EÚ legislatívou: článkom 59 odsek 1 písm. i) smernice EÚ a Rady 2019/944/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a čl. 41 odsek 1 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.
  
  "Národná správa ÚRSO za rok 2022" bola zverejnená na webovej stránke CEER v dokumente Market Monitoring Report 2023