Zobraziť galériu
V diskusii s vedeckou pracovníčkou Prognostického ústavu SAV Dušanou Dokupilovou a zástupkyňou generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry životného prostredia Kristínou Korčekovou, predseda úradu okrem iného bližšie predstavil závery nadrezortnej pracovnej skupiny k implementačným aspektom Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby z dielne ÚRSO a odporúčania ďalších krokov. Úrad tento dokument v septembri predložil vláde SR.
Predseda ÚRSO Andrej Juris: „Pre náš úrad je riešenie energetickej chudoby jednou z priorít. Predložený dokument tvorí podklad pre ďalšie kroky orgánov štátnej správy, ktoré by mali viesť k posilňovaniu adresnej ochrany domácností v Slovenskej republike pred hrozbou energetickej chudoby, teda pred rizikom faktickej nedostupnosti energií a pitnej vody, ktoré sú predpokladom pre zabezpečenie dôstojného štandardu pre život a zdravie všetkých občanov. Vnímame celospoločenský záujem systémovo riešiť tieto otázky, najmä počas prebiehajúcej energetickej krízy.“
Predseda úradu v diskusii zdôraznil, že energetická chudoba je komplexná problematika, ktorá nebola v minulosti systematicky riešená. Dôsledkom toho je skutočnosť, že v súčasnom legislatívnom rámci sú čiastkové aspekty problematiky energetickej chudoby v kompetencii viacerých orgánov štátnej správy, avšak na úrovni kompetenčného zákona nie je určený gestor, ktorý by zastrešoval problematiku ako celok, a to predovšetkým z legislatívneho hľadiska. Taktiež existuje disproporcia medzi pomerne komplexným a nadrezortným charakterom potrieb riešenia energetickej chudoby a pomerne úzkym legislatívnym vymedzením pôsobnosti úradu v téme energetickej chudoby podľa zákona o regulácii.
Predseda ÚRSO Andrej Juris: „Za kľúčové preto považujem, aby sme ako štát oficiálne prijali definíciu energetickej chudoby. Nami navrhovaná definícia vychádza z existujúcich prvkov sociálnej politiky, a to najmä zo životného minima, čím sa zohľadňuje počet členov v domácnosti. Definícia vychádza aj z porovnania príjmov a výdavkov domácností, čím sa reflektuje aj skutočnosť, že Slovenská republika patrí v rámci Európy medzi štáty s najvyšším pomerom medzi výdavkami na energie a disponibilnými príjmami domácností. Pri aplikácií navrhovanej definície v praxi by bolo cca 150 tisíc domácností na Slovensku ohrozených energetickou chudobou.“
Celý dokument „Závery nadrezortnej pracovnej skupiny k implementačným aspektom Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a odporúčania ďalších krokov“ nájdete tu (pdf): Zavery NPS k teme energetickej chudoby