Úrad pre reguláciu sieťových odvetví patrí medzi tie orgány štátnej správy, ktorých vznik si vyžiadali zmenené podmienky na trhoch s energiami v zjednocujúcej sa Európe. Slovensko sa stalo členom Európskej únie, v rámci ktorej sa aj vďaka svojej geopolitickej polohe stalo významnou tranzitnou krajinou pre toky energie z ruských a ázijských zdrojov. Dodávka energie do krajín EÚ stojí teraz v popredí pozornosti jej orgánov, čo zdôrazňuje aj pripravovaný tzv. Tretí balíček opatrení. Cieľom opatrení je snaha dosiahnuť vyššiu bezpečnosť a stabilitu dodávok energie a v konečnom dôsledku priaznivé ceny pre odberateľov. Je to náročná úloha, pretože energetika a ďalšie sieťové odvetvia predstavujú oblasť monopolných výrobcov, distribútorov a dodávateľov, v ktorej nefunguje prirodzená konkurencia.
          Tam, kde nepôsobí konkurencia, musí ju nahradiť štát. Úlohu "neviditeľnej ruky trhu" hrajú v jednotlivých krajinách EÚ regulačné úrady. Na Slovensku je to Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého poslaním je štátna regulácia sieťových odvetví.
          Úrad vznikol v roku 2001 a stručne povedané, do oblasti jeho pôsobnosti patrí vecná a cenová regulácia podnikania v regulovaných činnostiach v elektroenergetike, plynárenstve a teplárenstve a regulácia cien za dodávku pitnej vody a za odvedenie a čistenie použitej vody.
          V rámci prípravy vstupu Slovenska do EÚ musel úrad do slovenskej legislatívy implementovať veľké množstvo právnych noriem EÚ a pripraviť regulačný rámec vhodný pre domáci trh a zároveň atraktívny pre zahraničných investorov. Od 1. januára 2003 úrad začal regulovať aj ceny elektriny, plynu, tepla a vody. Hoci má aj množstvo ďalších rozličných úloh, treba otvorene povedať, že jeho dominantnou oblasťou je práve cenová regulácia. Ceny, ktoré úrad stanovuje pre domácnosti a ďalších koncových spotrebiteľov a výšky poplatkov za služby pre prepravcov, distribútorov a dodávateľov energií, predstavujú najviditeľnejší výsledok práce úradu. Vďaka tomu je táto oblasť aj najviacej podrobovaná kritike, čo je prirodzené, veď kto by nechcel mať ako odberateľ ceny energie čo najnižšie a na druhej strane ako výrobca a dodávateľ zasa čo najvyššie.
          Na jednej strane teda úrad musí chrániť koncového spotrebiteľa pred zneužitím dominantného postavenia monopolných dodávateľov energií, ale na druhej strane zasa musí zabezpečiť takú návratnosť investícií podnikateľských subjektov, ktorá umožní ich spoľahlivú, kvalitnú a bezpečnú dodávku. Nájsť rovnováhu medzi dvomi pólmi záujmov - dodávateľov a spotrebiteľov energií - tak, aby ekonomika fungovala bez kríz na jednej či na druhej strane, je úloha regulačného úradu.
          Cenová regulácia sa vykonáva zákonom o regulácii určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny alebo určením maximálnej ceny alebo tarify, pričom takto určená cena musí zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk z vykonávania regulovanej činnosti.
          Úrad návrhy cien predložené regulovanými subjektmi dôkladne posudzuje práve s dôrazom na preskúmanie rozsahu a výšky oprávnených nákladov (vrátane priemerných osobných nákladov na jedného zamestnanca) a výšku primeraného zisku. Ak sú návrhy cien v súlade s vyhláseným rozsahom a spôsobom vykonania cenovej regulácie, návrhy cien schváli, o čom vydá rozhodnutie.
          Zákon o regulácii splnomocňuje úrad vykonávať kontrolu regulovaných subjektov, pričom predmetom kontroly je dodržiavanie zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí v oblasti regulácie cien. Ďalej je to overovanie správnosti a pravdivosti dokladov predkladaných na účely určovania cien a konanie v prípade porušenia zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí v oblasti regulácie sieťových odvetví a následná kontrola plnenia uložených opatrení na nápravu zistených nedostatkov.
          Aj z tohto veľmi stručného prehľadu cieľov, úloh a spôsobov regulácie je zjavné, že ide o proces nesmierne zložitý a záujmovo protirečivý. Zvlášť v podmienkach Slovenska, ktoré je takmer stopercentným dovozcom surovín potrebných pre energetiku. Mimoriadne závažnou sa táto závislosť javí v období posledných troch rokov, odkedy môžeme sledovať trvalý prudký rast cien surovín, hlavne ropy, zemného plynu a elektriny na medzinárodných trhoch. Úrad preto musel a stále musí vyvíjať maximálne úsilie, aby čo najviac eliminoval vplyv rastu nákupných cien na koncovú cenu energie a tým aj dopady na odberateľov a najmä na ich najzraniteľnejšiu časť - domácnosti. Existuje totiž veľa rodín či jednotlivcov s nízkymi finančnými príjmami, ktorí musia byť chránení pred neodôvodneným rastom cien a ktorí už dosiahli svoj strop možností platieb za elektrinu, plyn, teplo a vodu. V priebehu minulých rokov, kedy sa presadzoval proces odstraňovania rozličných cenových deformácií, práve táto skupina najviac pocítila bolestivé dopady opatrení prejavujúcich sa v rapídne rastúcich cenách nielen za ich vlastnú spotrebu energií, ale aj za tovary a služby, v nákladoch ktorých sú ceny energií zakalkulované.
          Realita stavia pre úrad stále nové a nové, čoraz náročnejšie úlohy, najmä v súvislosti s úplnou liberalizáciou trhu s elektrinou a plynom od 1. júla 2007. Treba však priznať, že aj napriek deklarovaným cieľom v procese reštrukturalizácie a vstupu strategických partnerov do slovenskej energetiky nebol naplnený predpoklad o skutočnej liberalizácii trhu s energiou. Zmena dodávateľa je zatiaľ možnosťou skôr iba formálnou, ako reálnou a preto aj v oblasti prípravy podmienok na zmenu dodávateľa čaká úrad množstvo práce.
          Na novú situáciu reagovala aj príslušná legislatíva. Posledná novela zákona o regulácii z februára 2007 sledovala tri základné ciele - možnosť komplexnej regulácie cien, oddelenie regulačného úradu od regulačnej rady a možnosť spoločenskej kontroly celého procesu. Nové dimenzie dostala Rada pre reguláciu, ktorá sa stala nezávislým štátnym orgánom stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach. Nové právomoci umožnia úradu vstúpiť hlbšie do nákladovej štruktúry pri návrhu cien, čo bude na prospech spravodlivých cien. Následne sa modifikovali aj regulačné metódy a postupy, ktoré sú zamerané na zabezpečenie rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu a na prevenciu zneužívania dominantného postavenia na trhu, predovšetkým v období, kedy nie je trh s elektrinou a plynom plne liberalizovaný. Optimalizácia cien s rešpektovaním stability regulačného rámca ako prvotnej potreby investorov, ale zároveň aj s rešpektovaním sociálnych dopadov na obyvateľstvo, sa stala prioritou úradu .
          Všetci pracovníci úradu sú si vedomí vážneho dopadu cenových rozhodnutí úradu na každodenný život občanov ako koncových spotrebiteľov energie. Na ochranu spotrebiteľa, najmä domácností preto využijú všetky zákonné prostriedky.